Raňajky si dávame v hosteli, keď už sú v cene, ale nadšenie potláčať vôbec nemusíme. Ešte sme si nestihli zvyknúť na tunajšiu predstavu medzinárodného jedla a tak dostávame vajíčko na polomäkko vo zvláštnom sladkom náleve a toast. Nasýti nás to však a tak vyrážame na monorail a smerujeme k veži KL Tower. Pôvodný plán síce bol, že sa na mesto pozrieme z mostíka medzi oboma vežami komplexu Petronas, ale predsa len sme sa vyvaľovali v posteli príliš dlho a nestihli by sme vstupenky... a vyhliadka na Menara KL, ako vežu volajú domáci, je aj tak ešte o sto metrov vyššie.
KL Tower je jednou z najvyšších veží na svete.
Výhodou veže je to, že ju naozaj vidno už z diaľky a tak sa človek nemá veľmi šancu stratiť. Cestou od stanice monorailu robíme niekoľko fotiek a na úpätí vŕšku, na ktorom veža stojí nastupujeme do dodávky, ktorá nás má odbremeniť od výstupu k pokladniam. S radosťou možnosť využívame, dnes predsa ešte budeme chodiť dosť. Starší ujko nás vezie priamo k zákazníckemu centru a cesta trvá asi tri minúty.
V pokladni zisťujeme, že odvoz je jediné, čo tu dostaneme zadarmo: lístok na vežu nie je možné si kúpiť samostatne, iba ako súčasť balíčka s ďalšími nezaujímavými blbinami ako je okolitý park a podobne. Platíme teda 40 RM (asi 8 eur) za balíček a nastupujeme do výťahu, ktorý nás vyvezie do výšky 275 metrov. Hneď pri dverách výťahu nás uvádza usmievavá Malajčanka a o kúsok ďalej fasujeme slúchadlá s prehrávačom, v ktorom sú nahraté opisy výhľadu a história veže.
Úžasný výhľad na mesto z výšky skoro 300 metrov
Jedna sada nám žiaľ nefunguje, prechádzame sa teda po obvode bez slúchadiel a žasneme. Tie výhľady stoja za každý ringgit, čo sme zaplatili za vstupné. Je výnimočne slnečný a jasný deň, vidíme dokonca aj zábavný park Genting Highlands, ktorý ako keby sa vznášal nad oblakmi... Pripomína sídlo bohov na Olympe, škoda len, že sa nám ten pohľad nepodarilo zachytiť aj na fotke.
Z veže prechádzame k vežiam. Sledujeme oceľovú eleganciu dvojičiek štátneho ropného giganta Petronas a ústa máme otvorené dokorán, pretože pohľad to je naozaj uchvacujúci. Toto je KLCC - Kuala Lumpur City Center - miesto, ktoré je výkladnou skriňou malajského úspechu posledných rokov. Krásne upravené námestie s parkom a jazierkom, dokonalé výhľady na dvojičky veží...
Architektonické majstrovské dielo
Ešte než si trochu oddýchneme na lavičke pri vode však vchádzame dovnútra, pod vežami sa totiž nachádza nákupné stredisko Suria KLCC. Zisťujeme, že ceny nie sú až také výhodné, ako sme v juhovýchodnej Ázii dúfali. Elektronika, ale aj oblečenie, stojí približne rovnako ako u nás, niektoré veci sú maximálne o desať percent lacnejšie.
Kašleme teda na nákupy, kupujeme džús a čosi drobné na zahryznutie a po krátkej pauze sa vydávame na prechádzku mestom. S pomocou nášho kamaráta Lonely Planeta sa prechádzame po čínskej štvrti a nakúkame do zákutí. Prechádzame väčšou sestrou bratislavského trhoviska na Miletičovej, trénujeme sa i v zjednávaní. Nakoniec nás však hlad zaženie do jedného z odporúčaných stánkov s jedlom. Sme spotení a celkom unavení, lebo je horúco a v KL treba celkom veľa chodiť, keďže verejná doprava vás zriedka dovezie na miesto.
Námestie skromne nazvané Kuala Lumpur City Center
Energiu teda dopĺňame pomocou Beef Ball Noodles, čo v preklade znamená cestovinami s mäsovými guľkami. Jedlo je to však iné, ako by ste čakali. Dostávame misku dobrého vývaru s mäšovými guľkami a druhú misku plnú rezancov s hustou sójovou omáčkou. To všetko za 14 RM pre dvoch aj s nápojmi, v prepočte teda platíme asi tri eurá.
Sklamanie zažívame pri Sri Mariammam Temple, najväčšom hinduistickom chráme v meste, ktorý práve prechádza akousi rekonštrukciou a z jeho zdobnej fasády nevidieť vôec nič. Kompenzujeme rozhodnutím, že otestujeme tunajšie masáže, keďže v KL existuje jedna ulica, kde o masážne salóny (a bavíme sa o ozajstnej masáži) zakopávate na každom kroku.
