Let sa nám trochu zdržal kvôli bezpečnostným procedúram. Vidíme, ako vykladajú nejakú batožinu, pretože letušky sa nedopočítali niektorého z cestujúcich. Aspoň takú informáciu sme dostali od kapitána alebo koho to vlastne. Prelietame ponad more a sledujeme oblakové barančeky, ako sa kopia nad tretím najväčším ostrovom sveta.
Pristávame na letisku v meste Kuching, hlavnom meste ostrovnej provincie Sarawak. Na batožinu čakáme neobvykle dlho, začíname žartovať, že ten batoh, čo sme videli vykladať, bol určite náš. Smiech nás prejde, keď sa dovtípime, že to asi nie je vtip: jeden batoh chýba, nevyložili ho. Zrejme ostal v KL alebo je na ceste niekam úplne inam. Vypisujeme teda reklamáciu, nechávame kontakt na náš hostel a zriadenca informujeme, že o tri dni odchádzame a presne toľko teda majú na jej doručenie.
V tejto chvíli ešte nevieme, čo nás nečaká v hale
Trochu nervózni z toho, že počet dostupných vecí sa nám scvrkol na polovicu, vyrážame taxíkom do mesta. Náš hostel asi nie je príliš známy, lebo taxikár trochu blúdi. Borneo Seahare Hostel nakoniec nachádzame a keďže musíme chvíľu čakať na majiteľa - očividne sme jediní hostia - skúšame sa zatiaľ dohodnúť vo vedľajšom hoteli Borneo, aby nám postrážili stratený batoh, ak by sa náhodou našiel. Sú nesmierne ochotní, to nás trochu upokojuje.
Na hosteli sme naozaj sami: tri izby, chodbička, celkom veľká kuchyňa a dve toalety kombinované so sprchou. Práve toto je pre nás, zvyknutých na komfort európskych bytov trochu prekvapuje, flexibilne ale jeden zo záchodov menujeme kúpeľňou a je po starostiach s mokrou doskou :) Hostel je žiaľ bez klimatizácie, nevýhoda, ktorú pocítime už v noci. Bude nás kváriť vlhké dusno a ventilátor, čo máme na izbe stojatý ťažký vzduch ledva rozhýbe.
Za týmito dverami budeme pár dní bývať
Cez centrum mesta zachádzame na informačné centrum, kde sa snažíme pozisťovať čo najviac informácií a vymyslieť si plán. Zistili sme, že za pár ringgitov si môžeme požičať motorku, tak to hneď aj vykonáme. V hosteli na nábreží požičiavajú malý skúter pre dvoch za 40 RM na deň a zálohu 150 RM. To je celkom problém, lebo sme sa zatiaľ nezásobilil dostatkom hotovosti a nájsť v Kuchingu bankomat je ako rébus. Sme tu ešte len pár hodín, nevieme, kde hľadať. Po asi pol hodine brázdenia mesta však hotovosť odniekiaľ vyklepeme, pripíname si helmy a vyrážame.
Je celkom zábavné jazdiť na ľavej strane a ešte aj na motorke. Jeden z nás naposledy jazdil pred pár rokmi v Chorvátsku a druhý ešte nikdy, takže sa len drží a modlí. Nakoniec sa z nás však vypracuje skvelá dvojka šofér+navigátor, takže sa každý sústredí na to, čo vie najlepšie a po pár počiatočných dôrazných upozorneniach, že treba ísť VĽAVO! si zvykáme aj na hustú premávku. Posmelení teda vyrážame mimo mesto.
